Juraj Gedra: Zákazom Progresívneho Slovenska by jeho názory nezanikli

Sedemdesiate vydanie Diskusie na palete s vedúcim Úradu vlády SR Jurajom Gedrom. Interview otvoril moderátor konštatovaním, že je historicky jedným z najmladších ľudí v tejto funkcii a opýtal sa ho na dôvody, prečo ju ako zvolený poslanec prijal. Reagoval, že po úspechu v parlamentných voľbách sa v centrále Smeru-SSD rozhodli na Úrade vlády vytvoriť tím zložený z popredných osobností strany, ktorý by efektívne pracoval na plnení vládneho programu. Podľa neho to bola obrovská príležitosť kariérne, profesne i politicky sa posunúť ďalej. Konštatoval, že po príchode na úrad sa zaoberali otázkami lojality stálych štátnych zamestnancov, z ktorých viacerí dali najavo svoju nevôľu s výsledkom volieb. Myslí si, že to odzrkadľuje stav, v súčasnosti vládnuci na Slovensku. V spojitosti s tým vypracovali dotazník spokojnosti zamestnancov a pri jeho vyhodnocovaní sa snažili zdôrazniť, že napriek rôznosti názorov na mnohé veci by mali mať všetci spoločné ciele. Pracovníci, ktorí to odmietli akceptovať, museli úrad opustiť, čo pomohlo účinnejšie napĺňať programové vyhlásenie vlády. V pracovnoprávnych vzťahoch by malo platiť korčokovské “slušne, ale rázne”, dodal s úsmevom. S tým súvisí aj aktuálna verejná kampaň Úradu vlády s názvom Rešpektuj iný názor, ktorú iniciovali po atentáte na premiéra Roberta Fica. V ďalšej časti rozhovoru opisuje svoje pocity bezprostredne po tomto násilnom čine počas výjazdového rokovania vlády v Handlovej. Ešte v ten deň prišlo členom vlády obrovské množstvo vyhrážok smrťou, čo je preňho nepochopiteľné. “Ak toto nebola udalosť, ktorá by ľudí vychovala, je s nami ako spoločnosťou veľmi zle, myslí si. Preto vo vláde urobia všetko pre to, aby spomenutá kampaň pomohla túto situáciu zmeniť, aby spoločnosť rešpektovala demokratické princípy vrátane výsledkov volieb. Tzv. lex atentát, ktorý pripravil vládny kabinet v reakcii na pokus o vraždu premiéra, má okrem iného za úlohu posilniť bezpečnosť ústavných činiteľov, chrániť zhromažďovacie právo, či posilniť priestupkový zákon, aby polícia dokázala efektívnejšie potláčať agresivitu najmä na internete. Zavádza tiež doživotnú rentu pre politikov, ktorí vykonávali funkciu predsedu vlády viac ako osem rokov, podobne, ako to zákon upravuje u prezidenta republiky. Komentoval tiež návrh na rozpustenie hnutia Progresívne Slovensko, ktorý doručila skupina občanov na Generálnu prokuratúru SR ako reakciu na šírenie nenávisti v spoločnosti. V podaní sa uvádza, že ide o extrémistický politický subjekt založený na ideológiách potláčajúcich základy demokratickej spoločnosti. Ako povedal, osobne nie je za takýto krok. “Radšej sa politicky ‘pobijem’ s Progresívnym Slovenskom v demokratickej súťaži,” dodal. Ak však generálny prokurátor uzná, že spomenuté podanie je dôvodné, bude to rešpektovať. “Ale trvám na tom, že ak niekoho vymažeme z politickej scény, neznamená to, že jeho názory zaniknú. To je veľký omyl, ktorý už urobila bývalá vláda pri vypínaní nezávislých médií,” zdôraznil. Dotkol sa tiež tematiky možnej legislatívnej regulácie komerčných sociálnych sietí, cenzurujúcich slobodné názory, zo strany exekutívy. Nie je presvedčený, že by to bolo účinné. “Niečo zregulujete a na druhý deň vznikne čosi nové, čím sa nedosiahne cieľ, ktorý ste sledovali,” vysvetlil. Vypnutie kanála Dannyho Kollára považuje za veľkú prehru. “Jeden chalan s kamerou je pre mainstream taká desivá záležitosť, že urobia všetko preto, aby ho vypli. Na druhý deň sa prihlásil na Twitter, kde okamžite získal 9000 nových odberateľov”. Takto podľa neho cenzori dosahujú úplne opačný efekt, aký by chceli. Treba súperiť férovo, podľa pravidiel, o tom je demokracia, zdôraznil. Na záver rozhovoru hovoril o úspešnom zavŕšení projektu rekonštrukcie národnej kultúrnej pamiatky - kaštieľa v Rusovciach, ktorý bude slúžiť na štátne reprezentačné účely, no zároveň bude prístupný i verejnosti a turistom. Poukázal na neochotu a neschopnosť bývalej vládnej garnitúry uskutočniť projekt, ktorý na štyri roky uviazol vo fáze verejného obstarávania. Týmto prístupom okrem ného spôsobila navýšenie nákladov na rekonštrukciu. Súhlasil tiež s poznámkou moderátora, že útvar Ministerstva financií SR Hodnota za peniaze v niektorých prípadoch nevhodne vstupuje do realizácie spoločensky potrebných verejných stavieb, čím sa množstvo z nich pozastavilo, a po ich obnovení boli náklady na ne neúmerne drahšie.