Ján Baláž: Slobodná doba nikdy nebola. Smerujeme k neofeudalizmu

Dvadsiate piate vydanie Diskusie na palete s gitaristom, skladateľom, spevákom a členom skupiny Elán Jánom Balážom. Na úvod odpovedá na otázku, či bude značka skupiny Elán fungovať aj po smrti Vaša Patejdla a budúcoročných koncertoch Elán 70. Vysvetľuje, prečo Elán, ktorý sa stal súčasťou tzv. veľkej éry slovenskej populárnej hudby, dosiahol fenomenálny úspech u fanúšikov mnohých vekových kategórií. Pripúšťa, že dnešní mladí ľudia v kontexte dnešnej “zrýchlenej doby” vnímajú hudbu povrchnejšie, ako kedysi. Poznamenáva, že sa to týka nielen muziky, ale aj kvality vzdelávacieho procesu. Napriek širokým možnostiam prístupu k informáciám má podľa neho “digitálna generácia” veľmi slabé znalosti. Je presvedčený, že medzi hlavné dôvody patrí fakt, že mladí prestali čítať. Dnes striedavo žije na Slovensku a vo Švajčiarsku, kde študuje a hrá hokej jeho pätnásťročný syn. Porovnáva úroveň vzdelávania medzi oboma krajinami a konštatuje výrazne vyššiu úroveň tamojšieho školstva oproti slovenskému. Ako dodal, niekdajšia vysoká kvalita nášho vzdelávacieho systému je minulosťou. Vyzdvihuje aj švajčiarsky politický systém priamej demokracie s dominantným prvkom referenda, rovnako ako tamojšie vlastenectvo, úctu k tradíciám a konzervativizmus. V ďalšej časti rozhovoru v súvislosti s národnou identitou a vlastenectvom sa opäť doktol témy tvorby Elánu a jeho unikátnych textov. Reaguje na moderátorovo konštatovanie, že anglicky spievaná hudobná produkcia je dnes v slovenských médiách v prevahe. Hovorí o ekonomických záujmoch globálneho šoubiznisu, ktorý presadzuje anglosaskú produkciu a je ľahostajný k národnej kultúre. Pripomína, že napríklad rádiá na Slovensku sú väčšinou v zahraničných rukách. Hovorí o ústupe slovenčiny aj v každodennom živote a čoraz masívnejšom prenikaní angličtiny do nášho jazyka. Relácia pokračuje debatou o časti piesňovej tvorby Elánu, ktorá najmä v postrevolučnom období reflektuje vážnejšie spoločenské témy. Vraví, že základom úspechu skladieb tohto druhu je ich pravdivosť, vďaka čomu sa s nimi poslucháči rýchlo stotožnia. Odpovedá tiež na otázku, ako chápe dnes veľmi frekventovaný pojem politická korektnosť. Myslí si, že skutočne slobodnú dobu ľudská história nikdy nepoznala, bolo to len o tom, či sa ľuďom žije lepšie alebo horšie po sociálnej stránke. Dnes sa podľa jeho slov mocní tohto sveta snažia zaviesť “neofeudalizmus”. Dodáva, že umenie bolo vždy zrkadlom doby, nemá však ulohu ľudí usmerňovať - záleží len od nich, či posolstvo umelcov prijmú alebo nie.