Jozef Banáš: Keby niekto strieľal na Šimečku, máme tu Majdan ako vyšitý

Šesťdesiate šieste vydanie Diskusie na palete so spisovateľom Jozefom Banášom. Hoci bol predtým diplomatom a jedno volebné obdobie aj poslancom NR SR, politika mu podľa vlastných slov dnes nechýba: písať knihy ho napĺňa oveľa viac. “Celý život som sníval o tom, že budem spisovateľom, v 57 rokoch sa mi to splnilo,” povedal. Na margo svojho najnovšieho knižného diela o najznámejšom slovenskom vedcovi Nevzdám to! Aurel Stodola poznamenal, že v súvislosti s jeho vydaním jediný raz žiadal o dotáciu na Fonde o podpore umenia, ovládanom tzv. bratislavskou kaviarňou, pričom jeho žiadosť bola zo zjavne politických dôvodov zamietnutá. Hovorí, že knižka má prostredníctvom osobnosti Stodolu, ktorý bol okrem iného učiteľom Alberta Einsteina, ambíciu pozdvihnúť sebavedomie Slovákov. V ďalšej časti rozhovoru komentoval aktuálnu vnútropolitickú udalosť, ktorá otriasla slovenskou spoločnosťou - atentát na predsedu vlády Roberta Fica. Ako povedal, bolo to vyvrcholenie dlhoročného “mediálneho šialenstva” proti jeho osobe. Naznačil, že prístup premiéra k svojim kritikom sa môže odteraz zmeniť - neúspešný pokus o vraždu ho osobodí: “Vyberie sa do Moskvy a niekto mu to bude vyčítať. A on na to, že čo mi to hovoríte, veď vy ste na mňa strieľali…” Za jednu z príčin polarizácie spoločnosti označil médiá a novinárov, ktorí sa zmenili na agresívnych aktivistov. “Predstavte si však, že by niekto strieľal na pána Šimečku, tak tu máme Majdan ako vyšitý,” poznamenal. Na otázku moderátora, či je slovenský národ skutočne rozdelený, ako vyknú tvrdiť politici, a nie je rozdeľovaný umelo, odpovedal, že dojem rozdeleného národa vytvárajú médiá. Ak by progresívno-liberálna časť politického spektra nemala nevídanú podporu masmédií, ľudia by podľa jeho názoru nemali pocit, že sme rozdelení. “Keby pritlmili v agresivite, aj ľudia začnú byť normálnejší,” dodal. Súhlasil s metaforou, že liberálne médiá sú ako otrávené studne, z ktorých pije národ. V tejto súvislosti spomenul aj nedeľné televízne politické diskusie, ktoré “kazia deň pokoja a zmierenia” a zbytočne zvyšujú konfrontáciu vo chvíľach, keď sa stretávajú rodiny. Je za ich presunutie na iný deň v týždni, čo by prispelo k zníženiu napätia medzi ľuďmi. Ako pokračoval, ľudia by nemali nekriticky príjímať všetko z médií, ale aktívne si vyhľadávať alternatívne informácie a “používať pri tom vlastnú hlavu”. Ilustroval to na neobjektívnom informovaní našich a západných mainstreamových médií o situácii na Kryme. So svojim českým kolegom bol preto priamo na polostrove, ktorý bol po referende znovupripojený k Rusku, zistiť, aká je realita - a tá bola diametrálne odlišná od obrazu, ktorý vytvárajú spomenuté médiá. Aktuálnu situáciu v TV Markíza po tom, čo Michal Kovačič zneužil živé vysielanie v relácii Na telo a naštartoval politicky motivovanú vzburu časti jej pracovníkov, komentoval otázkou, či to bola moderátorova “sólo jazda”, alebo za tým stojí aj ktosi iný. Nevylúčil, že Kovačič má ambíciu vstúpiť do politiky a mohol v spojitosti s tým zneužiť ľudí, ktorí podpísali petíciu proti vedeniu televízie. Vedenie súkromnej Markízy si nemôže dovoliť, aby si tam zamestnanci robili čo chcú, myslí si. Vyjadril sa tiež k situácii k RTVS. Tvrdí, že vládnej koalícii ide o to, aby bolo vysielanie telerozhlasu vyvážené, ale “už to je problém pre tých, čo to doteraz robili nevyvážene”. Na záver reagoval na otázku, čo si myslí o prívlastku “liberálna”, ktorým časť politických ideológov a mainstream označuje súčasnú demokraciu. “Odmietam akékoľvek prívlastky,” povedal a pokračoval, že pilierom demokracie sú slobodné parlamentné voľby - nie mimovládky či novinári. Poukazujúc na povolebné pouličné protesty liberálnej opozície a jej výzvy na predčasné voľby zdôraznil, že spomenutý základný demokratický inštrument nerešpektuje. Podľa jeho slov voľby nemožno opakovať dovtedy, kým sa ich výsledky budú niekomu páčiť. Na záver upozornil, že Slovensko musí v ďalšom vývoji posilňovať a presadzovať svoju suverenitu a záujmy vlastným umom a pracovitosťou, pretože ako malá krajina to nemôžeme dosiahnuť silou. A tiež ukázať, že máme vlastný názor a trváme na ňom. Iba tak si nás budú v zahraničí vážiť a rešpektovať, uzavrel svoje úvahy.