Zúfalé gesto pani prezidentky. Ospravedlní opozícia u Lipšica aj hrubé domáce násilie?

Najmedializovanejšou témou tohto týždňa bolo prezidentkino veto kompetenčného zákona. V zásade pritom o nič nejde, len to celé účinnosť zákona o niečo posunie. Samozrejme, opozícia už aj toto prázdne gesto vydáva za svoje víťazstvo. V skutočnosti však zatiaľ opozícia nedokázala nič iné len bezprecedentne obštruovať. Ako prvý zákon, ktorý opozícia obštruovala, bolo programové vyhlásenie vlády (PVV). Je jasné, že opozícia sa zvykne vyjadriť k PVV každej novej vlády a je aj logické, že ho nepodporí, ale nie je obvyklé, aby sa do rozpravy o PVV prihlásilo vyše sedemdesiat diskutujúcich: päťdesiat diskutujúcich písomne a ďalších vyše dvadsať diskutujúcich ústne a debatujú o PVV celý týždeň. Využívajú pritom maximum času, ktorý im umožňuje rokovací poriadok, teda predstavitelia poslaneckých klubov tridsať minút, písomne prihlásení dvadsať minút a ústne prihlásení desať minút. To všetko je ešte prekladané doslova desiatimi či niekedy aj pätnástimi faktickými poznámkami, každá je v rozsahu dvoch minút, takže potom to naozaj trvá nekonečne dlho. No a ak je niekto taký masochista, že sa pokúša rozpravu počúvať, tak zistí, že absolútna väčšina príspevkov je mimo merita veci, že je to zväčša iba čistý koncentrovaný hejt, v čom obzvlášť vynikajú poslanci za OĽANO. Nasledovala obštrukcia pri odvolávaní ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, potom obštrukcia pri konsolidačnom balíčku a, samozrejme, aj pri kompetenčnom balíčku. Vrchol obštrukcie však mal nastať pri prijímaní rozpočtu, kde je legislatívna diera, keďže len pri tomto zákone nie je stanovený limit na dĺžku vystúpenia, čo okamžite zneužili poslanci OĽANO Gábor Grendel, Peter Pollák mladší a Roman Mikulec, ktorí mali vystúpenia v dĺžke sedem, šesť a päť hodín. Bolo jasné, že takáto bezprecedentná obštrukcia musí rezultovať do nejakej reakcie a tou bolo ukončenie rozpravy hlasovaním. Je veľmi pravdepodobné, že toto mimoriadne ustanovenie rokovacieho poriadku si koalícia obháji aj pred Ústavným súdom. Top témou nastávajúceho politického týždňa však budú trestné kódexy. Slovensko má dnes vďaka „deforme“ Daniela Lipšica absurdné trestné kódexy, kde za nevyprovokované zabitie dostanete štyri roky, ale za nedokonaný pokus o podvod kľudne aj devätnásť rokov. Je nevyhnutné prejsť zo „severokórejského“ trestného zákona na európske štandardy. No a nakoniec je tu aj kauza ďalšieho škandalózneho odhalenia, ktoré zverejnil elitný právnik Zoroslav Kollár a ktoré sa týka špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Okrem jeho megapokrytectva, keď on ako kresťanský a katolícky politik, ktorý mal vždy plné ústa tradičnej rodiny, posiela svoje mnohopočetné milenky cynicky a chladne na potrat, zaznelo aj zásadné obvinenie z hrubého domáceho násilia. Zoroslav Kollár zároveň verí a dúfa, že toto jeho obvinenie skončí pred súdom, kde svoje obvinenia dokáže preukázať. V tomto kontexte budeme veľmi pozorne sledovať, či veľké bojovníčky za práva žien Lucia Plaváková (PS) či Zuzana Števulová (PS) budú aj naďalej do roztrhania tela obhajovať údajného domáceho násilníka Daniela Lipšica.