Ak nedáme my sami najavo svoju (ne)spokojnosť s tými, ktorých živíme, tak kto potom? Smelo do toho!

My sami sme dovolili správcom vecí verejných, ktorí žijú z našich peňazí, aby k nám boli arogantní a aby my sme ich prosíkali o to, čo je ich prácou a povinnosťou. Lebo takú prácu si dobrovoľne vybrali a teda by nám mali verne slúžiť a spravovať naše veci verejné výhradne v náš prospech. Toto sa musí skončíť. Ak si svoju prácu nevážia, nechcú nám slúžiť, nech idú, odkiaľ prišli. Nech zostanú tí, ktorí vedia, prečo o svoju pozíciu stáli. A vďaka všetkým, ktorí tak činia.