Ľubomír Hlbočan: Monika Tódová oproti minulosti zmenila len priezvisko a orientáciu

Dvadsiate ôsme vydanie Diskusie na palete s advokátom Ľubomírom Hlbočanom. Na úvod relácie konštatoval, že vlne politického revanšizmu, ktorú Slovensko po prvý raz zažilo na prelome 90. rokov a milénia, keď bol jedným z obhajcov exriaditeľa SIS Ivana Lexu, sa v “zdokonalenej” matovičovsko-lipšicovskej verzii zopakovala za posledných tri a pol roka. Spoločné znaky oboch období vidí napríklad v zneužívaní kolúznej väzby na nátlak na obvinených - rozdiel bol len v tom, že v dzurindovskej ére nik vo väzbe nezomrel. Novinkou oproti minulosti tiež bolo zneužívanie inštitútu tzv. kajúcnikov. Kým v spomenutom období sa proti ľuďom v polícii i justícii zneužívajúcim svoje právomoci na politické prenasledovanie opozície nevyvodila trestnoprávna zodpovednosť, tentoraz očakáva, že sa tak stane, keďže sa dopúšťali trestnej činnosti vedome a úmyselne. Dodal, že zákon musí platiť rovnako pre všetkých a osoby páchajúce trestné činy musia byť potrestaní. Napríklad z legálne získaných nahrávok jednoznačne vyplýva, že hlavnou úlohou dotknutých vyšetrovateľov bolo zo strany Smer-SSD “vyrobiť” zločineckú organizáciu a tak zlikvidovať opozíciu. Ako pokračoval, nie je možné, aby garnitúra, ktorá sa spravidla nevie dostať k moci voľbami, respektíve sa k nej dostala náhodne ako Igor Matovič, sa potom snaží “vyklčovať” svojich politických rivalov a obsadiť politickú scénu a riadiť štát bez ohľadu na výsledky volieb. Právne zastupoval aj Roberta Fica, ktorého spolu s Robertom Kaliňákom politickí revanšisti účelovo obviňovali z vymysleného trestného činu založenia a zosnovania zločineckej skupiny, vďaka čomu bolo neskôr trestné stíhanie zrušené ako nezákonné. Reagoval aj na konštatovanie moderátora, že likvidácia opozície cez zneužívanie polície a justície išlo ruka v ruke v súlade s politickým marketingom tých, čo ho organizovali a veľkolepou medializáciou policajných zásahov a súdnych rozhodnutí prostredníctvom mainstreamu - podobne, ako sa to dialo v prípade Ivana Lexu a ďalších kedysi prenasledovaných opozičných politikov. Potvrdil, že týmto spôsobom sa verejnosti predstieralo odhaľovanie závažnej trestnej činnosti. V tejto súvislosti spomenuté meno Monika Tódová (predtým Žemlová) okomentoval bonmotom, že oproti ére stíhania Lexu táto novinárka nezmenila svoje metódy - zmenila iba priezvisko a (sexuálnu) orientáciu. Tódová sa počas svojej novinárskej kariéry v denníkoch SME a N stala známou citovaním vyšetrovacích spisov, ku ktorým mala exkluzívny prístup, získavaním informácií z prostredia orgánov činných v trestnom konaní a tajných služieb, či nadštandardnou kooperáciou s predstaviteľmi polície a justície. Odpovedal aj na dopyt, prečo sa aktuálne ruší len Úrad špeciálnej prokuratúry a nie aj Špecializovaný trestný súd. Podľa jeho názoru bol špeciálny súd zavádzaný a boli mu predkladané zmanipulované dôkazy. Preto ŠTS teraz dostáva šancu na to, aby preukázal, že o nezákonnosťou kontaminovaných obžalobách, ako to bolo napríklad v prípadoch Očistec či Dobytkár, je schopný rozhodnúť spravodlivo a v súlade so zákonom. Takisto nesúhlasí s tvrdením opozície a mainstreamu, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok koná politickú pomstu tým, že postavil čurillovcov, obvinených z úmyselných trestných činov, mimo službu. Zopakoval už niekoľkokrát inými právnickými kapacitami vyslovený komentár, že ministrovi tak káže príslušný zákon. Spomenul aj momentálne v parlamente prerokúvanú novelu Trestného zákona, ktorá podľa neho nemení skutkové podstaty trestných činov, ale zasahuje do trestov, ktoré boli v mnohých prípadoch drakonické a nehumánne. Primeraný trest, ktorý má podľa neho výchovný charakter, by mal mať dĺžku 4 - 5 rokov odňatia slobody. Hovoril tiež o rozšírení alternatívnych trestov, ktoré majú na odsúdených pozitívny resocializačný vplyv. Pripomenul, že na počet obyvateľov má Slovenská republika najväčší počet väzňov na svete.