Ten múdry čas,
ten chytrák čas
ten blázon čas
znie v nás.
A zakaždým, keď
obzriem sa späť,
vidím sám seba zas,
sám seba zas.
Vidím náš dom,
vidím sa v ňom,
som dieťaťom,
malým,
čo v kráľovstve hier
si hľadá svoj smer
na tej púti k dospelým...
Dnes už to viem.
Svet krásny býval,
keď z okna som sa díval
len nevinnými očami...
Ten čas je, žiaľ, už za nami.
Dnes už to viem...
Svet krásny býval,
v ňom smial som sa a sníval,
v ňom trpel som, aj miloval,
aj smútil, aj sa radoval.
Nevravím, že čas všetko vzal...
spomienky nie...
A pocítil
som prvý raz,
čo znamená
jej hlas.
Cítil som jej dych,
jej